fbpx
Dopady pandémie COVID-19 na aktérov v cestovnom ruchu – vyhodnotenie zberu dát

Cestovný ruch (CR) je v súčasnej dobe jedným z najpostihnutejších odvetví národného hospodárstva. Podľa údajov Satelitného účtu cestovného ruchu SR za rok 2016 vytvorili odvetvia CR na Slovensku 387-tisíc pracovných miest, podiel odvetví CR na zamestnanosti bol 16 %.

Aj v Košickom kraji je CR významným priemyselným odvetvím,  od jeho existencie závisí život mnohých domácností a zamestnanosť v regióne. Práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli zrealizovať dotazníkový prieskum zameraný na aktérov pôsobiacich v cestovnom ruchu a na to aké dopady má aktuálna kríza na ich podnikanie. Vďaka tejto spätnej väzbe sme získali prehľad o tom, čo skutočne táto kríza na trhu CR spôsobuje a ako by sme mohli spoločnými silami opätovne stimulovať dopyt po službách v CR a tak oživiť podnikateľské prostredie.


Vývzu na zapojenie sa do prieskumu sme zaslali približne 660 subjektom pôsobiacim v odvetví cestovného ruchu v Košickom kraji. Do zberu dát sa zapojilo 58 respondentov.


1. Aké je hlavné zameranie služieb v cestovnom ruchu, ktoré poskytujete vo vašom zariadení?

Najviac respondentov v prieskume zastupuje sektor ubytovacích služieb, prípadne ubytovacích a stravovacích služieb, a to až 50%, následne sa do prieskumu zapojili v značnej miere aj kultúrne zariadenia, či atrakcie.

2. V prípade, že poskytujete ubytovacie služby, akú máte kapacitu lôžok?

Čo sa týka ubytovacích služieb, v dotazníkovom prieskume boli najviac zastúpené zariadenia s počtom lôžok do 20, až 38,7 % respondentov, ubytovacích zariadení s počtom lôžok od 21-50 bolo 29%.

3. Aká je forma vášho podnikania?

Väčšina respondentov prieskumu, teda až 53% patrí medzi spoločnosti s ručením obmedzením t.j. s.r.o., 18% patrí do kategórie SZČO a 8,5 % do kategórie neziskových organizácií (NZ, OZ, nadácie).

4. Koľko zamestnancov zamestnávate k 27.3.2020?

Tabuľka a graf ukazuje priemernú zamestnanosť jednotlivých subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu.

5. Predpokladáte, že budete nútení pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov ?

Až 34% respondentov uviedlo, že budú nútení pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov, približne rovnaké percento respondentov, konkrétne 33%, však uviedlo, že prepúšťať neplánuje. Rovnaké percento, t.j. 33% taktiež uviedlo, že sa vyjadriť k danej téme nevie.

6. Vedeli by ste vyčísliť vaše predpokladané mesačné straty (odhad), ktoré súvisia s vyhlásením mimoriadnej situácie vládou SR a so situáciou spôsobenou koronavírusom COVID 19 ?

V stĺpcovom grafe je znázornený sumár kumulovaných odhadovaných strát v jednotlivých skúmaných mesiacoch, od dopytovaných aktérov v CR (58 respondentov). Ako je zrejmé, odhadované straty z mesiaca na mesiac narastajú, kým v mesiaci marec sú približne na hodnote 790 000 eur, v mesiaci august sa šplhajú až nad 2 500 000 eur.

V ďalšom stĺpcovom grafe je možné vidieť priemerné odhadované straty za skúmané obdobie t.j. marec-august 2020 u dopytovaných aktérov v CR ( t.j. 58 respondentov). Priemerné odhadované straty z mesiaca na mesiac kontinuálne narastajú.

7. Prijali ste už nejaké opatrenia na riešenie vzniknutej situácie?  (napríklad rozvoz stravy, donáška, webinár, e-shop, virtuálna prehliadka a pod.)

Až 62% respondentov uviedlo, že na zlepšenie danej situácie neprijali žiadne opatrenia. 

38% respondentov prijalo viaceré proaktívne opatrenia, svoju pozornosť sústredili najmä na online priestor a digitalizáciu (zriadenie eshopu, virtuálnych prehliadok, online stream, online aktivity na webových stránkach…), ale aj na nimi doteraz nepoužívané nástroje a inovácie (donáška jedál, rozvozy, varenie do obchodných sietí, organizovanie, alebo zúčastňovanie sa na webinároch..). Niektorí pristúpili aj k zásahom nevyhnutným na udržanie zamestnanosti, respektíve existencie firmy (skrátenie pracovnej doby, zníženie platov a pod.).

Prehľad prijatých opatrení respondentov:

  • zľava dňa, marketing
  • webináre, LIVE FB videá
  • online prezentácia predstavení, online bábkové rozprávky na dobrú noc, ankety, hry, workshopy, školenia, prezentačné videá a pod.
  • virtuálna prehliadka
  • e-shop (internetový predaj)
  • rozvoz stravy, donáška
  • príspevky na FB v rámci múzejnej pedagogiky, príspevky na blog SNM, e-shop (predaj propagačného materiálu)
  • virtuálne prehliadky výstav a expozícií Múzea Spiša v SNV
  • workshopy, online produkcia, školenia
  • virtuálna prehliadka, digitalizácia nálezových správ a technickej dokumentácie a zdieľanie knižnice s partnerskými organizáciami, aj pre ľahšiu komunikáciu s úradmi,
  • on-line aktivity na web stránke, FB, YOUTUBE
  • internetový obchod, roznáška stravy
  • dovoz nákupov, zníženie platov, online stream, vytvorenie mediálnej udalosti, hľadanie nových činností
  • varenie do obchodnej siete
  • dovoz nákupov, tovaru – donášková služba
  • dovoz stravy dôchodcom
  • zníženie platov
  • online stream
  • varenie pre obchodnú sieť
  • skrátený pracovný čas
  • spustenie online koncertov

8. Ako hodnotíte opatrenia vlády zverejnené 29.3.2020, Opatrenie č.1?

Prvé opatrenie predstavuje preplatenie mzdy zamestnanca. Štát bude hradiť 80 percent platu vo firmách, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. Zamestnanci tak budú dostávať mzdu aj doma. Súčasťou preplatenia mzdy sú aj odvody a dane. Maximálne vo výške 200 tis. eur/firma.

9. Ako hodnotíte opatrenia vlády zverejnené 29.3.2020, Opatrenie č.2?

Živnostníci, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a zamestnanci vo firmách dostanú samostatný finančný príspevok podľa toho, aký veľký je pokles tržieb vo firme kvôli koronavírusu. Ak je pokles tržieb viac ako 20 percent, štát prispeje 180 eur, pri 40-percentnom poklese bude príspevok 300 eur, pri poklese 60 percent je príspevok 420 eur a v prípade poklesu o viac ako 80 percent je príspevok 540 eur.

10. Ako hodnotíte opatrenia vlády zverejnené 29.3.2020, Opatrenie č.3 ?

Štát tiež poskytne mesačnú bankovú záruku vo výške 500 miliónov eur. Vďaka tomu by mali   banky poskytovať podnikateľom úvery za výhodných podmienok.

11. Ako hodnotíte opatrenia vlády zverejnené 29.3.2020, Opatrenie č.4 ?

Ďalšie opatrenie je preplatenie karanténnej nemocenskej a ošetrovného pre zamestnancov, ktorí by mali dostávať 55 percent z ich hrubej mzdy.

12. Ako hodnotíte opatrenia vlády zverejnené 29.3.2020, Opatrenie č.5 ?

Firmy tiež nebudú musieť platiť odvody za zamestnancov, ak zaznamenali pokles tržieb o viac ako 40 percent. Zatiaľ ide však len o odklad platieb. Pri rovnakom poklese tržieb si firmy budú môcť odložiť aj platbu preddavkov na dane z príjmu.

13. Ako hodnotíte opatrenia vlády zverejnené 29.3.2020, Opatrenie č.6?

Podnikatelia tiež dostanú možnosť nárokovať si na doteraz neuplatnené straty od roku 2014.

14. Čo vnímate ako najväčšie negatívum súčasnej situácie?

Za ďalšie negatíva v súčasnosti považujú najmä celkové spomalenie ekonomiky, mnohí aj fakt, že samotná revitalizácia cestovného ruchu a návrat tržieb bude veľmi náročná a zdĺhavá. Ďalší aspekt, ktorý vnímajú veľmi negatívne je aj predpoklad, že strach z cestovania zotrvá medzi potenciálnymi návštevníkmi dlhšie než sa momentálne predpokladá.

Mnohí respondenti vnímajú dosť negatívne aj značnú byrokraciu, ktorú zavedenie opatrení na záchranu ekonomiky so sebou prináša. Poskytovateľov ubytovacích služieb trápi aj fakt, že väčšina klientov pobyty ruší a o ich presune nechce ani počuť, to značne zhoršuje ich ekonomickú situáciu. Medzi ďalšie negatíva uviedli zrušenie veľkých podujatí v dlhodobom horizonte, zatvorenie hraníc, čo znamená úplne zastavenie príjazdového cestovného ruchu.

15. Považujete existenciu Vášho podnikania za ohrozenú v prípade, že by táto mimoriadna situácia pretrvávala aj ďalšie mesiace ?

Na otázku, či považujú existenciu svojho podnikania za ohrozenú, ak by táto mimoriadna situácia pretrvávala aj ďalšie mesiace, odpovedalo až 72% respondentov kladne.

16. Aké ďalšie opatrenia by ste prijali z úrovne štátu, či úrovne samosprávy, ktoré by prispeli k prekonaniu existujúcej krízy a oživeniu podnikateľského prostredia?

Najviac respondentov bolo za opätovné a čo najrýchlejšie otvorenie prevádzok, uvoľnenie obmedzujúcich opatrení a opätovné naštartovanie ekonomiky.

Medzi ďalšie opatrenia z úrovne štátu, či úrovne samosprávy by prijali:

  • odloženie splátok (nájom, úver, elektrina a leasing)
  • prispôsobenie pomoci pre SZČO v podobnom rozsahu ako je to v Českej republike
  • zvýšenie náhrady zamestnancov, refundácia priamych nákladov aj pri zastavenej prevádzke
  • orientáciu na poľnohospodárstvo a malé rodinné podniky, prevádzky, farmy
  • zmenu legislatívy: posilnenie podnikateľského prostredia, zrušenie minimálnej mzdy, zabezpečenie flexibility práce bez štátnej cenzúry, zníženie odvodov, zmena ústavného článku o štátom garantovanom nemocenskom zabezpečení, zníženie dane z príjmu na nulovú hodnotu za rok 2020, dotácie na plné režijné náklady zavretých firiem (nie len zamestnancov)
  • podporu pre miestne organizácie CR
  • schválenie nenávratnej pôžičky 100 000 euro/ spoločnosť pre subjekty v cestovnom ruchu nenávratnú pôžičku 100 000 euro/ spoločnosť
  • zrušenie voľných vstupov do kultúrnych zariadení počas prvých nedieľ v mesiaci
  • poskytnutie zľavy turistom, ktorí prenocujú v zariadení viac ako 3 noci, prípadne im poskytnúť zľavu na miestne atrakcie, parkovanie a pod.
  • dotácie štátu pre každé odvetvie
  • presun korešpondencie s úradmi na digitálnu platformu, pomoc pri nábore nezamestnaných, využitie potenciálu zamestnaných na 80% podpore
  • hľadanie inšpirácií v zahraničí pri riešení obdobných kríz
  • prijatie opatrení na zvýšenie spotreby domácností
  • bezplatné vyšetrenia všetkých občanov na Covid 19
  • zjednodušenie administratívnych postupov, byrokracie
  • zrušenie poplatkov samospráve za užívanie verejného priestoru
  • podporu slovenského podnikania – farmárov – aby nedochádzalo k odlevu financií importom zo zahraničia
  • povolenie spoločenských akcií
  • preplatenie 100% základných miezd zamestnancov vrátane odvodov
  • zníženie, alebo odpustenie dane za objekty (kompetencia samospráv)

Máte predstavu ako by sme mohli po skončení pandémie stimulovať dopyt po Vašich službách?

Až  80 % respondentov uviedlo, že by potrebovali pomoc s propagáciou, online reklamou, apelujú na efektívny marketing, mediálnu podporu, podporu, rozvoj a stimuláciu domáceho CR, , intenzívnu propagáciu, spoločnú propagáciu a presadzovanie domácich pobytov, či guerilla marketing.

Približne 5% respondentov navrhuje rozvinúť dotácie štátu na dovolenkové pobyty na SR pre všetkých zamestnancov, prípadne zrealizovať zľavy pre domácich turistov napr. zľavnené vstupy do múzeí, galérií, na hrady, či zámky a pod.

Zvyšok respondentov bol vo svojich reakciách na pomoc so stimulovaním dopytu po službách v CR veľmi rôznorodý.

Prišiel návrh na vytvorenie a rozbehnutie jednotného rezervačného systému, ktorý v regióne absentuje a ktorý by pokrýval služby domáceho cestovného ruchu v kraji, ďalej aj návrh na podporu vzdelávania zamestnancov, zavedenie cielených dotácií, či zapojenie lokálnych OOCR do rozhodovania o vynaložení finančných prostriedkov Košice Region Turizmus.


Otvorenie cezhraničného projektu BirdTour

Pri príležitosti predstavenia nového cezhraničného projektu vo významnej ornitologickej lokalite Senianske rybníky Vás pozývame na jeho…

Halov močiar

Prídeme oň? Halov močiar - domov vzácnych a ohrozených druhov.

https://www.youtube.com/watch?v=ge7duJiV5FE "Keď sa povie Halov močiar, predstavím si mokraď plnú života. Priamo na tejto lokalite…

Umenie na mieste X

UMENIE NA MIESTE X

Poznáme mená umelcov, ktorých diela pribudnú na mapu turistických atraktivít Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región…