Dojmy z #mktfest2019 spísal Viktor Wurm

Veľká. Týmto jednoduchým prídavným menom – vo všetkých jeho konotáciách – možno charakterizovať pražskú seansu všetkých marketingových mágov z konca 11. týždňa roka 2019.

V tom istom týždni, mimochodom, dostal Facebook dostali používatelia Facebooku ďalšiu facku. S tým, že veľký brat o vás vie všetko, ste sa už asi zmierili (a ne/dobrovoľne ho kŕmite ďalej). Ale že bolo vaše heslo „muffinka96“ alebo „000krasavcek“, a s ním ďalšie stovky miliónov, uložené v nejakom wordovskom dokumente, tak to už je v ….. Správne slovo si dosaďte individuálne, podľa slovnej zásoby.

Toľko o Facebooku a jeho spoločenskej zodpovednosti (aj keď v kontexte ďalších riadkov tento „leak“ z 22. marca ešte dostane svoje déjà vu).

Späť k veci.

Šiesty ročník Marketing Festivalu v Prahe bol naozaj veľký. Počet účastníkov vyskočil na 2.300 a festival bol dokonca taký veľký, že jeho termín museli organizátori posunúť z jesene 2018 na jar 2019. Tu už ale hovorím o inej „veľkosti“. Ako píšu ľudia od Jindru Fáborského, pôvodný termín zrušili a posunuli ho o polroka neskôr, aby priniesli tých najlepších spíkrov. Podarilo sa, kalap dole. Pro české čtenáře: smekám.

Line-up rečníkov na pódiu pražského Kongresového centra bol poriadne namakaný. Servítky pred ústa si nikto z nich nebral, a to od hejtersko-kritických postojov k mantrám dnešnej online doby, až po úprimné „fakin-bulšitovanie“ najväčšieho lámača marketérskych sŕdc v sále.

Mark Ritson prišiel do Prahy s novou prezentáciou o marketingových stratégiách a brandingu. A aj keď mnohí poslucháči s ním v intímnom disidentskom spojení súhlasili (že dobrá stratégia sa vojde na jednu A4 a že novodobé motivačno-fanaticko-sektárske báchorky z marketingu sú ten fakin-bulšit), po precitnutí do krutej reality bude zrejme britský profesor marketingu pre mnohých len príjemnou spomienkou. Ako Summer of 69 od Bryana Adamsa.

Dana Arielyho ste čítali? Muž, ktorý vymyslel prací prášok, je zhodou okolností aj autorom bestselleru „Iracionálne váš“. Uznávaný profesor psychológie a behaviorálnej ekonómie fascinuje nielen charizmou a polovičnou bradou. Ľahko sa pristihnete, že pri počúvaní ďalšieho príkladu, ktorý charakterizuje nezvratné procesy ľudskej mysle, vám zatiaľ gravitácia uniesla spodnú sánku.

Inak, nie, Ariely nevymyslel prací prášok. Každý vie, že to bol Mr. Propper! Ale tú knihu napísal. Vážne.

Ešte jedno zaujímavé meno? Christopher Wylie. Nepochybne. Ak ho nepoznáte, prečítajte si o ňom niečo, raz možno bude spomenutý v učebniciach dejepisu v kapitole „novodobí hrdinovia“. Keďže to bude 21. storočie, naši deviataci sa k nim zrejme nestihnú dostať. A to je škoda. Tento pánko – hovorí sa mu aj whistleblower – totiž celému svetu „natrel“ prasačinky neslávne známej anglickej firmičky Cambridge Analytica.

Niečo vám to hovorí, ale už si presne nespomeniete?

Nuž, táto spoločnosť zaoberajúca sa vraj politickým poradenstvom vymámila dáta o 87 miliónoch užívateľov Facebooku (bez ich vedomia, samozrejme), aby ich potom mohla využiť na ovplyvňovanie volieb. Spoluzakladateľom Cambridge Analytica bol Steve Bannon. Ó, áno, ten Bannon, ktorý viedol kampaň Donalda Trumpa a potom sedel v Bielom dome na pozícii prezidentského poradcu. Len aby sa nezabudlo.

Spíkri na Marketing Festivale 2019 často hovorili o jednom aspekte marketingu, hoci ho aj nemuseli explicitne pomenovať: morálka a etika. Ak upustíme od prioritizovania týchto hodnôt nad všetky ostatné (marketingové, inovátorské, politické) záujmy, asi ako spoločnosť padneme na hubu.

A na záver ešte jedna kuriozitka z pražskej konferencie týkajúca sa umelej inteligencie. (Inak, ak chcete byť v dnešnej dobe strašne cool, musíte o umelej inteligencii nadšene hovoriť doma, v práci a ešte aj tej tetuške, od ktorej si na trhu pýtate kaReLáb.)

Takže, ako to vyzerá s AI?

Odpoveďou – nie však jedinou – bol nedávny experiment s chatbotom TAY AI od Microsoftu, ktorý sa akosi vymkol spod kontroly. Tay si osvojil/-a/-o správanie ľudí na sociálnych sieťach tak „dokonale“, že po pár hodinách generoval/-a/-o ešte kvalitnejšie xenofóbne a nenávistné tweety ako sám realMrPresident.

Portál technologyreview.com o tomto profile písal ako o neonacistickom sexbote, britský Telegraph zvolil ešte naturistickejšie prívlastky. A skutočne, niektoré (dokonca aj revizionistické) tweety výplody, ktoré mimochodom TAY vytvoril/-a/-o na základe reálnej komunikácie mileniálov, by v prípade skutočnej osoby fakt už ani na Slovensku neobstáli s notoricky frigídnym konštatovaním „skutok sa nestal“. Našťastie, profil TAY nie je verejne dostupný…

Celú umelú inteligenciu určite neradno vnímať len cez jeden nevydarený experiment. Tento príklad je však mementom pre všetkých šialených vizionárov, ktorí by sa bez váhania počítačovému mozgu vrhli do náručia.

A čo bude ďalej?

Neviem, skúste napríklad: