Po požiari hradu Krásna Hôrka vyvstala potreba nanovo formulovať jeho múzejné poslanie a koncipovať nové expozície, ktoré by hovorili viac o majiteľoch hradu, ich živote a predmetoch, ktorými sa obklopovali. Záver 17. a prvá polovica 18. storočia na Krásnej Hôrke boli doteraz vnímané takmer výlučne cez prizmu historiografie predminulého storočia a dotvárané romantickými fikciami spisovateľov, ktorých fantáziu posmeľovala prítomnosť mýtu, legendy, ba až kultu zhmotneného do „zázračne“ zachovalého tela hlavnej protagonistky výstavy Žofie Serédyovej.
Vznik výstavy nadväzoval aj na sled udalostí súvisiacich s prozaickými dôvodmi, ako boli zlý stav barónkinho sarkofágu, reštaurovanie kaplnky, kde bolo jej telo umiestnené, až po záhadne pôsobiace spochybnenie jej identity v 60-tych rokoch 20. storočia. Výstava ponúkla pohľad za kulisy tradovaných príbehov, ponúkla kontakt s pohnutými časmi Kráľovského Uhorska, s bohatou kultúrou šľachtických dvorov a so ženou, ktorej meno je už viac ako dvesto rokov symbolom úcty, pokory a pretrvania.
Výstava „Žofia – Pani Krásnej Hôrky“ bola vysoko hodnotená nielen laickým publikom, ale aj odborníkmi. Práca múzejných pracovníkov – historikov, teoretikov umenia či reštaurátorov je prácou tichou a málo viditeľnou. Jedným z mála spôsobov, ako s ňou oboznámiť verejnosť sú výstavy. Tú o Žofii Serédyovej videlo takmer 50 000 návštevníkov, čo je výsledok, ktorý závidia aj zahraničné múzeá.
Múzeum Betliar, ktoré je partnerom OZ Andoras, bolo schopné v miestnostiach na prízemní kaštieľa, ktoré sa v roku 2015 adaptovali na výstavné priestory, zabezpečiť optimálne klimatické podmienky, spĺňajúc tak najnáročnejšie požiadavky zahraničných požičiavateľov. S prípravou atraktívneho a produkčne náročného výstavného titulu o živote a osude barónky Žofie Serédyovej súviseli aj výpožičky zo zahraničných fondových a pamäťových inštitúcií.
Výstavu dopĺňalo množstvo sprievodných podujatí a akcií. Od júna do septembra sa uskutočnilo 7 odborných i populárno-náučných prednášok k téme výstavy. Súčasťou projektu boli aj komentované prehliadky výstavy, ale tiež Andrássyovský piknik v parku kaštieľa, či inscenovaná svadba Žofie a Štefana. Sprievodnými podujatiami boli aj barokové bábkové divadlo, koncert skupiny Para, muzikálové piesne a tvorivé dielne pre deti, ktoré ich zaviedli do sveta barokového umenia, ale aj odievania. 18. septembra sa napokon uskutočnila slávnostná derniéra výstavy.
Projekt prispel k spopularizovaniu významného úseku dejín regiónu Gemer cez postavu grófky Žofie Serédyovej. Záujem médií o túto tému prispel k turistickému zviditeľneniu Betliara i Krásnej Hôrky. Okrem toho projekt bol významný aj pre odborníkov, pretože posunul prácu múzejných pracovníkov – historikov, teoretikov umenia a reštaurátorov do centra pozornosti širokej verejnosti a návštevníkom ponúkol zaujímavú a unikátnu výstavu..
Projekt bol realizovaný s finančnou podporou programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita.
