Nad nápadom absolvovať Transsibírsku magistrálu autom sa najprv smial. Neskôr osedlal starú Fabiu a s prakticky neznámym spolujazdcom Dávidom Strenkom (18) sa vydal na priam až neuveriteľnú, 26-tisíc kilometrov dlhú cestu. Eugen Fomkin (31) je Košičan narodený v Bielorusku, ktorý sa na jar 2019 pustil do realizácie šialeného projektu. Bola to jazda nadoraz – z Košíc naprieč obrovským Ruskom až do Vladivostoku. Toto 50-dňové dobrodružstvo ukázalo, že sny si treba plniť, nech znejú akokoľvek bláznivo.

Viac o expedícii Nadoraz počúvajte v našom podcaste Vyrazme si:

Transsibírska magistrála je 8-dňová cesta vlakom z Moskvy do Vladivostoku. Je to určite sen mnohých cestovateľov. Ako ti ale napadlo absolvovať túto cestu autom?

Keď som sa raz vracal z pracovnej cesty z Ukrajiny na Slovensko, čakal som na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom asi sedem hodín. Dal som sa tam do reči s istým Moskovčanom, volá sa Ivan, a povedal som mu o mojej túžbe absolvovať Transsibírsku magistrálu vlakom. Dozvedel som sa, že Transsibírska magistrála je aj jeho sen, no chcel by ju precestovať autom. Začal som sa smiať, pretože som neveril, že za Bajkalom ešte vedie normálna cesta ďalej na východ.

Keď som sa potom v noci vrátil domov, namiesto spánku som šiel okamžite na internet a zistil som, že Ivan má pravdu. Vtedy to celé začalo. Dostal som chrobáka do hlavy.

Prvá generácia vozidla Škoda Fabia, s označením HTP, je už legendárnym terčom posmeškov. Najmä pre pomerne slabú dynamiku jazdy dostala skratka HTP rôzne posmešné vysvetlenia, ktorých je plný internet. Prečo práve toto auto na takúto dlhočiznú cestu do neznáma?

Bolo to pragmatické rozhodnutie. Od začiatku som musel rozmýšľať, ako celý výlet realizovať čo najlacnejšie. Najskôr som oslovil jednu automobilku s návrhom, aby mi na našu cestu zapožičali nové auto, ktoré by sme takto spoločne spropagovali.

Po ich odpovedi som si ale uvedomil, že to takto ľahko nepôjde, pretože ja nie som žiadna celebrita. Potreboval som teda najprv túto myšlienku rozšíriť medzi ľudí a získať si publikum, až potom som mohol vyjednávať s potenciálnymi sponzormi.

A prečo práve Škoda Fabia? Vyšiel som na balkón, pozrel som sa dole na parkovisko, kde som ju mal zaparkovanú – slúžila mi na cestu na chatu, keďže moje vtedajšie auto malo pomerne nízky podvozok – a vtedy som si povedal: pôjde HTP-čka.

Celý rozhovor o ceste z Košíc do Vladivostoku si môžete vypočuť v našom podcaste Vyrazme si:

Ako na tento tvoj nápad reagovalo okolie?

Mám svojho dvorného mechanika, za ktorým chodím už roky. Keď som za ním prišiel do dielne a ozrejmil som mu svoj plán so Škodou Fabia, jeho kolegovi od údivu vypadol kľúč z ruky. Ten zvuk si doteraz presne pamätám. Môj mechanik mi následne začal menovať asi šesť pravdepodobných porúch, ktoré na aute nastanú počas cesty.

Nakoniec ste to však – vy aj auto – prežili bez ujmy.

Áno, nestalo sa nič vážne. Jediný servisný úkon, ak sa to tak dá nazvať, bol v meste Ulan-Ude, keď nám začal vŕzgať plechový chránič brzdového kotúča. Zložil som koleso a vytlačil som ho na miesto. V Chabarovsku to potom ešte bola plánovaná výmena motorového oleja. Nič ďalšie sme nemuseli riešiť.

S tvojím spolujazdcom Dávidom ste sa pred cestou vôbec nepoznali, videli ste sa dokopy päťkrát. V rámci projektu Nadoraz ste spolu trávili deň aj noc, takmer dva mesiace vkuse. Nenalepila sa na vás ponorková choroba?

Čudujem sa, ale nie. Premýšľal som nad tým, a myslím si, že to bolo aj preto, že sme na tejto výprave boli len my dvaja. Vedeli sme, že sme odkázaní jeden druhého, že máme jediný spoločný existenčný priestor a cieľ našej cesty. Práve vďaka týmto faktorom sme k sebe boli tolerantnejší.

Stali sa z vás vďaka tomuto projektu kamaráti?

Predstav si, že si s neznámym človekom 48 dní vkuse, z toho väčšinu v aute. A v aute sa dá len rozprávať alebo počúvať hudbu. Jasné, že boli chvíle, keď sme boli ticho, ja som nemal chuť počúvať jeho a on mňa. Dnes ale môžem povedať, že Dávid o mne určite vie toľko, čo kamaráti, ktorí ma poznajú dlhé roky.

Vychystať sa na 26-tisíc kilometrovú cestu musí byť extrémne náročné. Do auta ste bezpodmienečne museli vpratať potrebné náhradné diely, video-techniku a, samozrejme, svoje osobné veci.

Škoda Fabia je naozaj malá. Pri pohľade do jej kufra je naozaj problém zbaliť sa aj na víkend do Tatier. Preto sme museli ísť podľa zoznamu priorít, takže sme svoje osobné veci obmedzili len na skutočne potrebné minimum.

Náhradné diely išli do priestoru na nohy pre pasažierov vzadu. Na nich sme mali nejaké oblečenie, pršiplášte a topánky. Prakticky celý priestor kufra zabrala video-technika, dron či stabilizátor obrazu. Objektívy mal Dávid v priestoroch na poháre v priehradke spolujazdca, ktorá tak bola permanentne otvorená. Toaletný papier, potrebný na pravidelnú rannú kontrolu stavu oleja, som mal nasunutý na páčke, ktorou sa reguluje výška sedadla vodiča.

Viac o šialenej expedícii Nadoraz počúvajte v našom podcaste Vyrazme si a dozviete sa aj:

• prečo im v Mongolsku pľuli pod nohy
• ako vám v ďalekom svete môže pomôcť plechovka nášho piva
• koľko stojí benzín na Ukrajine, v Rusku a Kazachstane
• čo nechali na mieste havárie lietadla hokejistov Jaroslavľu na pamiatku Paľa Demitru

Aktuálne chlapci pracujú na strihu dokumentárneho filmu z ich cesty, ktorý plánujú uverejniť na YouTube kanáli nadoraz. Krátke video-upútavky, ale aj fotky zachytávajúce jednotlivé momenty z ich cesty nájdete aj na ich Facebooku a Instagrame.