fbpx
Analýza podnikateľského prostredia s ohľadom na pandémiu

Cestovný ruch (CR) je v súčasnej dobe jedným z najpostihnutejších odvetví národného hospodárstva. Aj v Košickom kraji je CR významným priemyselným odvetvím, od jeho existencie závisí život mnohých domácností a zamestnanosť v regióne.

V rámci systematického zberu a analýzy dát pre potreby manažmentu destinácie cestovného ruchu sme si uvedomili nutnosť realizovania prieskumu so zameraním na podnikateľské prostredie v Košickom kraji.


Oslovili sme cieľovú skupinu, celkom 171 respondentov, ktorých sme sa dopytovali na dopady pandémie spôsobenej ochorením COVID 19 na podnikateľské prostredie. Výber respondentov bol kvótny, vzorka pozostávala z podnikateľov v cestovnom ruchu pôsobiacich v Košickom kraji.


Cieľom analýzy bolo priblížiť stav podnikateľského prostredia v Košickom kraji po roku pandemickej situácie vo svete. Zaujímalo nás v akej situácii sa podnikatelia nachádzali, koľko z nich zaniklo, či boli nútení prepúšťať a v akej miere a v sumáre koľko ľudí prišlo o prácu v cestovnom ruchu od začiatku pandémie. Naším zámerom bolo pýtať sa na ich súčasné potreby, aby sme vedeli spolu s našimi členskými subjektmi vytvoriť nástroje, ktoré by pomohli zamedziť ďalšiemu ubúdaniu poskytovateľov služieb, ktorých je už v súčasnosti málo a nie sú rovnomerne rozložení v našom území. Informácie z analýzy vnímame ako nevyhnutný nástroj pre našu organizáciu ako organizáciu destinačného manažmentu ako aj pre našich členov, oblastné organizácie cestovného ruchu.

Hlavné zistenia sa týkali predovšetkým dvoch oblastí:

  1. FUNGOVANIE PODNIKOV
  2. POMOC OD ŠTÁTU

1. FUNGOVANIE PODNIKOV

V dôsledku pandémie došlo k prepúšťaniu v prípade polovice podnikov, u necelej tretiny ku skracovaniu úväzku, u štvrtiny ku zníženiu mzdy. Štvrtina respondentov uviedla, že v ich podniku ku zmenám nedošlo. Ku zníženiu mzdy došlo u pätiny podnikov v ubytovacích a stravovacích službách, v prípade umenia a zábavy u viac ako tretiny podnikov. K zmenám v pracovných úväzkoch zamestnancov došlo u všetkých kategórií podnikov ( gastro múzeá, prírodné atrakcie atď naprieč všetkými okresmi kraja a aj u podnikov bez ohľadu na to, či boli na čas zatvorené alebo nie.

Zmeny v pracovných úväzkoch

Jednotlivé vlny pandémie a vtedy platné nariadenia sa výrazne podpísali k poklesom tržieb podnikov. Počas prvej vlny pandémie pätina všetkých podnikov zaznamenala pokles tržieb o viac ako 80 ďalšia necelá pätina o 70 až 80. Podniky v ubytovacích a stravovacích službách najčastejšie udávali pokles o viac ako 90 20 podnikov), v prípade podnikov z umenia, zábavy a rekreácie najčastejšie mierne menej 70 až 80 pokles 21 podnikov). Letné medziobdobie, ktoré bolo s najmenej prísnymi opatreniami, sa výrazne odrazilo na tržbách hoci straty boli, avšak v porovnaní s ostatnými obdobiami boli nižšie. Takmer pätina respondentov uviedla, že nemala v tomto období žiaden pokles tržieb (podniky v ubytovacích a stravovacích službách 24 podniky v umení, zábave a rekreácii 14. Druhá vlna pandémie, ktorá stále trvá, sa odzrkadlila na tržbách v najväčšej miere, tretina podnikov hlási viac ako 90 pokles tržieb.

Tržby počas pandémie

V súvislosti s platnými nariadeniami a opatreniami okolo pandémie prispôsobilo svoje podnikanie viac ako polovica respondentov. Najčastejšie sa jednalo o formu výdajného okienka či donášky 78 respondentov z gastra ale aj presun do online priestoru 42 umenia, zábavy a rekreácie). Menej často šlo o skrátenú pracovnú dobu/ home office.

Prispôsobenie služieb

Len pätina podnikov nepristúpila k dočasnému zatvoreniu podniku od začiatku pandémie. Prevažujú však podniky zatvorené na viac ako 3 mesiace, resp 6 a viac mesiacov, ktorých je necelá polovica. K zatvoreniu podniku aspoň na mesiac došlo u 78 podnikov v ubytovacích a stravovacích službách a v 80 podnikoch v umení, zábave a rekreácii. V tejto kategórii viac ako polovica podnikov zatvorila na 6 a viac mesiacov.

Dočasné zatvorenie podnikov

ZHRNUTIE – FUNGOVANIE PODNIKOV

  • K prepúšťaniu v dôsledku pandémie došlo v prípade polovice podnikov, u necelej tretiny ku skracovaniu úväzku, u štvrtiny ku zníženiu mzdy. Štvrtina respondentov uviedla, že v ich podniku ku zmenám nedošlo. K zmenám v pracovných úväzkoch zamestnancov došlo v prípade všetkých kategórií podnikov, naprieč všetkými okresmi kraja a aj u podnikov bez ohľadu na to, či boli na čas zatvorené alebo nie.
  • Jednotlivé vlny pandémie a vtedy platné nariadenia sa výrazne podpísali k poklesom tržieb podnikov. Počas prvej vlny pandémie pätina všetkých podnikov zaznamenala pokles tržieb o viac ako 80 ďalšia necelá pätina o 70 až 80 Letné medziobdobie ktoré bolo s najmenej prísnymi opatreniami, sa výrazne odrazilo na tržbách hoci straty boli, avšak v porovnaní s ostatnými obdobiami boli nižšie. Takmer pätina respondentov uviedla, že nemala v tomto období žiaden pokles tržieb. Druhá vlna pandémie, ktorá stále trvá, sa odzrkadlila na tržbách v najväčšej miere, tretina podnikov hlási viac ako 90 pokles tržieb.
  • V súvislosti s platnými nariadeniami a opatreniami okolo pandémie prispôsobilo svoje podnikanie viac ako polovica respondentov. Najčastejšie sa jednalo o formu výdajného okienka či donášky 78 respondentov z gastra ale aj presun do online priestoru 42 umenia, zábavy a rekreácie). Menej často šlo o skrátenú pracovnú dobu/ home office.
  • Len pätina podnikov nepristúpila k dočasnému zatvoreniu podniku od začiatku pandémie. Prevažujú však podniky zatvorené na viac ako 3 mesiace, resp 6 a viac mesiacov, ktorých je necelá polovica K zatvoreniu podniku aspoň na mesiac došlo u 78 podnikov v ubytovacích a stravovacích službách a v 80 podnikoch v umení, zábave a rekreácii. V tejto kategórii viac ako polovica podnikov zatvorila na 6 a viac mesiacov.
  • Schopnosť podnikov naďalej fungovať v tomto režime je podľa respondetov alarmujúca, viac ako 40 všetkých podnikov nie je schopných sa udržať viac ako mesiac v prípade podnikov v ubytovacích a stravovacích službách viac ako polovica. S týmito obmedzeniami nedokáže fungovať dlhodobo až 81 všetkých podnikov.
  • V rámci vyhliadok do budúcnosti sú respondenti optimistickí, tri štvrtiny očakávajú v najbližšom roku zlepšenie situácie necelá desatina neočakáva žiadne zmeny a 15 očakáva ešte zhoršenie situácie.

2. POMOC OD ŠTÁTU

60 respondentov deklaruje, že žiadali pomoc od štátu 70 podnikov z ubytovacích a stravovacích služieb a 48 podnikov z umenia, zábavy a rekreácie Z tých, ktorí pomoc žiadali, 70 uviedlo, že im pomoc bola poskytnutá a 12 malo pomoc zamietnutú. Ubytovacie a stravovacie služby boli úspešní v žiadosti v troch štvrtinách prípadov, podniky z umenia, zábavy a rekreácie v 57 prípadov. Necelá pätina z tejto kategórie dostala zamietavú odpoveď.

Podniky, ktoré o pomoc žiadali a aj ju dostali, ju vo väčšine označujú ako nedostatočnú 75. V prípade podnikov v ubytovacích a stravovacích službách ju hodnotí negatívne takmer 90 respondentov. Podniky v umení, zábave a rekreácii hodnotia pomoc z polovice nedostatočne, z menšej polovice ako skôr dostatočnú. Za úplne dostatočnú nepovažuje pomoc od štátu ani jeden respondent.

Hodnotenie prijatej pomoci

Respondentom z cestovného ruchu by v týchto časoch najviac pomohli vyššie dávky či plné náhrady zisku. Podnikatelia majú problém aj s udržaním prevádzky pokrytím bežných prevádzkových fixných nákladov ako sú energia, voda, telefón a podobne. Uvítali by taktiež pomoc vo forme úľavy na odchodoch či daniach, alebo znovuotvorenia prevádzok. Menej často uvádzali úpravu v žiadostiach o pomoc, teda zrýchlenie procesu či zjednodušenie podmienok pre získanie pomoci.

ZHRNUTIE – POMOC OD ŠTÁTU

  • 60 respondentov deklaruje, že žiadali pomoc od štátu. Z týchto žiadajúcich 70 uviedlo, že im pomoc bola poskytnutá a 12 malo pomoc zamietnutú. Ubytovacie a stravovacie služby boli úspešní v žiadosti v troch štvrtinách prípadov, podniky z umenia, zábavy a rekreácie v 57 prípadov. Necelá pätina z tejto kategórie dostala zamietavú odpoveď.
  • Najčastejším dôvodom, pre ktorý podniky nežiadali o pomoc od štátu bol ten, že podnik nespĺňa kritériá takmer 40 všetkých podnikov. Komplikovaný proces žiadosti odradil takmer pätinu podnikov z ubytovacích a stravovacích služieb, rovnakú časť odradili zasa nejasné informácie okolo pomoci 15 respondentov z tejto kategórie uviedlo, že nepotrebuje pomoc od štátu, v prípade podnikov v umení, zábave a rekreácii túto možnosť označila takmer štvrtina respondentov.
  • Podniky, ktoré o pomoc žiadali a aj ju dostali, ju vo väčšine označujú ako nedostatočnú 75. V prípade podnikov v ubytovacích a stravovacích službách ju hodnotí negatívne takmer 90 respondentov. Podniky v umení, zábave a rekreácii hodnotia pomoc z polovice nedostatočne, z menšej polovice ako skôr dostatočnú. Za úplne dostatočnú nepovažuje pomoc od štátu ani jeden respondent.
  • Respondenti uviedli, že v rámci pomoci od štátu žiadali v 42 prípadoch o príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na zamestnanca. Táto pomoc pomohla 30 respondentov 5 veľmi a 25 skôr pomohlo. Z ďalších typov pomoci respondenti uvádzali odklad podania daňového priznania a zaplatenia dane, túto pomoc hodnotí kladne necelých 20 respondentov. O Pomoc cestovnému ruchu nežiadali dve tretiny respondentov, približne rovnako tí, ktorí na ňu nemajú nárok, ako tí, ktorí hoci mohli, ale nechceli oň žiadať. Táto pomoc pomohla necelej desatine respondentov, negatívne ju označila pätina respondentov.
  • Súčasné nastavenie pomoci hodnotia podnikatelia v cestovnom ruchu v prevažnej väčšine ako nedostatočnú označilo ju tak 77 respondentov zo všetkých podnikov. V prípade podnikov z kategórie ubytovacie a stravovacie služby až 92 respondentov. Za určite dostatočne nastavenú pomoc ju nepovažuje nikto z opýtaných.
  • Respondentom z cestovného ruchu by v týchto časoch najviac pomohli vyššie dávky či plné náhrady zisku. Podnikatelia majú problém aj s udržaním prevádzky pokrytím bežných prevádzkových fixných nákladov ako sú energia, voda, telefón a podobne. Uvítali by taktiež pomoc vo forme úľavy na odchodoch či daniach alebo znovuotvorenia prevádzok. Menej často uvádzali úpravu v žiadostiach o pomoc, teda zrýchlenie procesu či zjednodušenie podmienok pre získanie pomoci.

Materiál „Cestovný ruch v dobe pandémie – analýza dostupných materiálov a dátových zdrojov„, je dostupný TU.

Materiál „Podnikatelia v cestovnom ruchu a pandémia„, je dostupný TU.

Prieskum bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.


Infocesta pre bloggerov – GO 52 „Víkendy plné tradícií“

Spoločne s bloggermi a novinármi, sme koncom mesiaca september, realizovali INFOCESTU, vďaka ktorej mohli otestovať jedinečné zážitkové…

Výzva na podporu cestovného ruchu v Košickom kraji z programu Terra Incognita pre rok 2022.

Dňa 3.9.2021 bola vyhlásená výzva na predkladanie projektov podpory cestovného ruchu. Medzi úspešných žiadateľov bude prerozdelený až…

Online konferencia venovaná téme ekoturizmu

(English version below) Podpora ekoturizmu má pre súčasných obyvateľov a návštevníkov regiónov západnej a strednej Európy obrovský…