Gabriel Lovas sa narodil v Kluknave a začiatkom tretieho milénia odišiel do zahraničia, kde si plní detský sen. Dnes žije s rodinou v Londýne, a za najdôležitejšie považuje to, že si zarába tým, čo ho baví. Fotí súkromné párty najznámejších celebrít na svete a má tiež výborne rozbehnutú stránku na Instagrame, ktorá propaguje turistické pozoruhodnosti Slovenska, This Is Slovakia.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste Vyrazme si:

Aká bola cesta mladého Gabriela Lovasa z Kluknavy do veľkého sveta? Ktoré momenty boli zásadné pre tvoj ďalší život a kariéru?

Začalo to snom malého chlapca, ktorý sa videl v zahraničí a niekde inde, než v malej dedinke na Spiši. Akonáhle som mal možnosť vycestovať, urobil som to a hľadal som všetky možné cesty, ako môj detský sen dosiahnuť.

Začal som pracovať pre jednu nemeckú fotografku v Saint Tropez, čo mi otvorilo dvere v svetovom šoubiznise. Fotil som tie najväčšie party v Saint Tropez, Monaku, Miláne, v Paríži a v tiež v Kitzbüheli, kde sa konali preteky v zjazdovom lyžovaní. Následne som sa presťahoval do Londýna a tam som zužitkoval všetky získané kontakty a skúsenosti. Bola to dlhá cesta založená na osobných vzťahoch a spokojnosti ľudí s mojou prácou. Či už na party alebo v módnej branži.

Je zaujímavé, že dnes si top-fotograf, no pôvodne vyštudovaný baník. To na prvý pohľad nejde dokopy.

Asi by som to charakterizoval tak, že som si proste šiel svoje. Škola je určite dôležitá, pretože v nej stretneš ďalších kreatívnych ľudí. Ja stále veľmi podporujem mladých ľudí, ktorí študujú a chcú byť vo svojom odbore najlepší.

Pre mňa je ale veľmi dôležité robiť niečo, čo ma napĺňa, aby mi každý jeden deň dával zmysel. A aj preto som dnes tam, kde som. Ak človek myslí na svoj cieľ skutočne dlho, sníva o ňom, až kým sa nestane realitou. Pre mňa je to ako navigačný systém – sám sebe vysielaš signály, kde sa vidíš v budúcnosti a prichádzaš na to, akým spôsobom sa tam dostať.

Dráha fotografa je často kľukatá – začať môže pri jednom žánri, no napokon sa udomácni v úplne inom. Ako to bolo u teba? Pamätáš si na svoju prvú fotku?

Ja som začal priamo s celebritami. Môj prvý záber, s ktorým som prerazil, bola fotka Ivany Trumpovej v Saint Tropez. Ako jediný z prítomných fotografov som sa s ňou mohol porozprávať v rodnej reči, požiadať ju, ako mi má s kamarátkami zapózovať. Tieto fotografie potom boli publikované v Nemecku, Británii a vlastne aj celosvetovo. No a keďže som už bol v Saint Tropez ako fotograf pomerne známy, dostal som sa dokonca na obed s Georgeom Michaleom. To mi otváralo ďalšie a ďalšie dvere.

Tých dverí s hviezdnymi menovkami bolo a je skutočne požehnane. Väčšinou ich bežní smrteľníci poznajú maximálne tak po hlase alebo z klipov na YouTube.

Mojimi klientmi sú Lenny Kravitz, Naomi Campbell, Justin Timberlake, Beyoncé, Coldplay, Usher, Natalie Imbruglia alebo Justin Bieber. Tých mien je oveľa viac, keďže som tri roky po sebe fotil pre Vodafone všetky festivaly v Británii.

Prekvapil ťa niekto z nich napríklad tým, že sa nenechal stiahnuť vlastnou slávou a hviezdnymi maniermi?

Kylie Minogue. Určite. Tá je neuveriteľné milá, príjemná a skromná. To, ako stále stojí nohami na zemi, aj napriek všetkej tej sláve, ktorú má, ma naozaj milo prekvapilo.

Dôvera je ako soľ nad zlato

Aj celebrity sú z mäsa a kostí, tiež potrebujú občas vypustiť paru. Ty si priamo pri tom, navyše, s foťákom v ruke. Keď na party dôjde k nejakému momentu, ktorý by si človek asi do vitríny nevystavil, ako reaguješ?

Sklopím objektív a dám si jednohubku. Ak nie je správna chvíľa, proste nefotím. Určite tiež nemá zmysel fotiť niekoho, keď práve je. Snažím sa zachytiť zábavné momenty, v ktorých si ľudia užívajú život a keď sa na ne na druhý deň pozrú, povedia si: wow, tak to je parádny záber.

Ale nejaké ponuky z bulváru si určite mal.

Samozrejme. Ale aj keď mám toľko fotiek, že by sa z nich dala spraviť kniha, nikdy v živote by som nezneuctil dôveru, ktorú mi klienti dali, tým, že by som fotky použil proti nim. Ani ja osobne by som niečo také nechcel zažiť. Vlastne by som takto šiel proti všetkému, v čo verím.

Treba si uvedomiť, že môj úspech je podmienený referenciami. Ak fotím nejakú party, sú tam aj ďalšie celebrity, dostávam sa do ich kruhu a ony vidia, že mi môžu veriť. Aj preto by som si nikdy nedovolil zneužiť ich dôveru. Svet je malý a akonáhle to raz urobíš, stratíš strašne veľa.

Zaujíma vás celý rozhovor? Vypočujte si ho v podcaste Vyrazme si:

Doma som tam, kde som šťastný

Pochádzaš zo slovenskej obce Kluknava, veľa cestuješ, žil si v Saint Tropez, teraz už dlho aj s rodinou v Londýne. Ktoré miesto je tvojím domovom?

Na túto otázku stále odpovedám: som odvšadiaľ. Doma som kdekoľvek, kde som vítaný, kde cítim, že ľudia oceňujú moju prítomnosť. Doma som tam, kde sú moje deti a je úplne jedno, v ktorom meste alebo krajine to je. Je naozaj jedno, či som v Londýne, Saint Tropez alebo na Popradskom plese. Doma som tam, kde sa cítim pohodlne a som vnútorne šťastný.

Akým jazykom sa hovorí u vás doma? Manželka je Slovenka, deti sa už ale narodili v Anglicku, napokon, majú aj zahranične znejúce mená.

Hlavným jazykom u nás je slovenčina. Angličtiny majú dosť v škole, medzi spolužiakmi a aj pri robení si domácich úloh. Preto sa s nimi rozprávame stále po slovensky, aby s týmto jazykom nestratili kontakt. Najstaršia dcéra Noemie i stredná Savannah majú plynulú slovenčinu, najmenší Romeo rozumie všetko, ale keďže má čerstvých päť rokov, stále na tom pracujeme. Každopádne, je to Slovák ako repa.

V tvojom portfóliu môžeme okrem fotografií celebrít a party života nájsť aj zábery obyčajných, často chudobných ľudí. Je to nejaká vnútorná potreba vyvažovať vesmírnu rovnováhu? 

Toto prišlo úplne spontánne, bez toho, aby som sa sám seba opýtal, prečo ich fotím. Je to taký vnútorný hlas, ktorý ti hovorí: tieto fotky musím spraviť. Napríklad, keď som prechádzal okolo rómskej osady, ktorú som si chcel odfotiť, obklopilo ma asi 20 miestnych detí. Vtedy som zbadal chlapcov – dvojičky – ktorí na mňa okamžite zapôsobili a s ich rodičmi som sa dohodol, že ich nafotím. Znovu som tam zašiel o rok, pretože chlapci sú úžasne fotogenickí.

Alebo keď som kráčal ulicami Londýna a zazrel som žobráka. Oslovilo ma niečo v jeho očiach, pristavil som sa a opýtal som sa ho, či by som si ho mohol nafotiť. Tieto fotky mali skutočne silný príbeh. Rozprával mi o svojom osude, o tom, že sa cíti, akoby neexistoval, pretože okolo neho bez povšimnutia denne prejde množstvo ľudí.

Opisovať vlastné pocity v takýchto momentoch je asi zbytočné. Pochopí to zrejme iba ten, kto niečo podobné zažil.

Pamätám si, ako som sa v tej chvíli cítil. Vravel som si, že som vďačný za každý jeden deň. Moje deti sú zdravé, ja som zdravý a darí sa nám. Keď je človek životu vďačný, tak je na správnej ceste. Keď sa ale začne príliš zaoberať sám sebou, nastupuje na zlú cestu.

Darí sa mu aj na Instagrame – This is Slovakia

Na tvojej instagramovej stránke This is Slovakia propaguješ turistické zaujímavosti zo Slovenska. Aktuálne tam máš vyše 80-tisíc sledujúcich. To je na slovenské pomery celkom slušné publikum a dá sa o tebe hovoriť ako o influencerovi. Máš určite rôzne ponuky na spoluprácu, čo je vlastne reklama, ktorú si zákazník nekupuje priamo od Instagramu, ale od ľudí a stránok sledovaných jeho cieľovkou. Berieš všetko, čo sa ti naskytne?

Stránku This is Slovakia beriem skôr ako srdcovku, keďže to nie je môj hlavný zdroj príjmu. Je pravdou, že prichádzajú rôzne ponuky a občas sa pri nich človek aj pousmeje, samozrejme, bez urážky.

Prišla mi napríklad ponuka na 5.000 eur za propagáciu plastových okien, čo si na instagrame This is Slovakia skutočne nedokážem predstaviť. Ak je takáto ponuka z mojej strany prijatá, snažím sa, aby obsah korešpondoval so stránkou a aby nenabúral jej štruktúru. Malo by to byť o turizme, o hoteloch, o jedle, o tom, čo chcú ľudia vidieť. Nechcem, aby This is Slovakia bola lacná stránka, ktorej zaplatíš a okamžite to tam máš.

Celý rozhovor s Gabrielom Lovasom si môžete vypočuť v podcaste Vyrazme si:

Ak chceme nájsť inšpiráciu na najpopulárnejšie miesta na Slovensku, zájdeme si po ňu na tvoj instagram. Skús ale dať tip na miesto v okolí tvojej rodnej Kluknavy, ktoré možno nemá toľko srdiečok na sociálnych sieťach, ale má jedno cenné osobné srdiečko od teba a odporúčaš ho vidieť.

Hneď vedľa Kluknavy je Štefanská Huta a tam sa nachádza drevený most, ktorý je aj na slovenských poštových známkach. Odporúčam ho navštíviť, je to krásna technická pamiatka.